Bolo leto 1854. Nad strechami domov v Turíne sa vznášal sivý opar. Ulice boli ako vymreté. Ta a tam prehrmel po dlažbe osamelý koč. Turín sa podobal mestu mŕtvych. Obchádzal ho bledý prízrak cholery, zákernej epidémie, proti ktorej ľudia nemali nijaký liek. Každý druhý na ňu zomrel. Mŕtvi vyzerali tak strašne, že aj rodinní príslušníci od nich utekali....