Jeden bohoslovec z bratislavského seminára rozprával o svojej ceste autobusom z Bratislavy do Partizánskeho. Prisadol si k mužovi, ktorý s takým zaujatím čítal knihu, že ani nezbadal, kedy k nemu niekto prisadol. Bohoslovec chvíľu sedel pri ňom bez slova, aby ho nevyrušil. Potom, keď muž odtrhol zrak od knihy, bohoslovec sa ho opýtal: „Prepáčte, prosím, čo zaujímavé čítate?“...