Stalo sa takzvanému „súčasnému“ človekovi, že raz zablúdil na púšti. Z neba sa liala páľava ako roztopené olovo, horúci piesok sa vrýval do chodidiel, oči pálili od únavy a síl ubúdalo s každým najmenším krokom. Zrazu v diaľke zbadal oázu. „Aha, fatamorgána, klamlivé videnie,“ pomyslel si pútnik, „na to nenaletím.“ Keď však pokračoval v tomto smere, zjavenie nezaniklo. Skôr naopak: palmy...