Na otázku, aký bol za dlhé roky jeho väzenia najhlbší a najkrajší zážitok s ľuďmi, odpovedal jeden biskup väznený za svedectvo viery takto: „Raz mi pomocník holiča potajomky strčil jablko do vrecka môjho väzenského mundúru.“ Jedno jablko – ale aký účinok.[1] * Človek je tak ustrojený, že je odkázaný na to, aby mu niekto občas povedal: Je dobré, že existuješ....