Na chodníku rušnej ulice sedel žobrák v roztrhaných šatách a prosil okoloidúcich o almužnu a podporu. Nik mu nevenoval ani najmenšiu pozornosť. Len jeden z okoloidúcich sa zastavil a povedal: „Rád by som ti niečo dal, ale zistil som, že vo vrecku nemám ani jednu kopejku.“ „Ty si mi dal viacej než jednu kopejku, ty si mi daroval kúsok zo svojho srdca,“ odpovedal chudák.[1]...