Profesor filozofie na kanadskej univerzite, Jean Vanier, dlho rozjímal o láske. Nechal prednášky, odcestoval do Francúzska, kde kúpil polovicu vyľudnenej dediny a opravené domčeky začal osídľovať mrzákmi, mentálne postihnutými, invalidmi. Starousadlíci sa nedôverčivo a s nevôľou pozerali na svojich nových susedov. Zdraví sa neradi pozerajú na postihnutých. Pomaly si však zvykli a po nejakej dobe sa nadviazalo puto priateľstva medzi „normálnymi dedinčanmi“ a s prichodiacimi...