Sestra Theresina a potom sestra Kateri rozprávajú: „Zistila som, že v modernom živote je priveľa hluku – a preto sa mnohí ľudia boja ticha, Boh k nám hovorí iba v tichu, preto je to veľký problém pre tých, ktorí ho hľadajú. Mnoho mladých ľudí napríklad nevie premýšľať a koná iba inštinktívne. V dnešnom čase sú mestá plné chaosu a……...
Hovorí sa, že veľký automobilový magnát Henri Ford raz prišiel na návštevu do rodiska svojich predkov v írsku. Keď sa to dozvedeli dvaja manažéri miestnej nemocnice, navštívili ho a požiadali ho, či by nemohol čosi podarovať na nemocnicu: aspoň 5 000 USD (bolo to v 30-tych rokoch). Ford síce nebol nejako zvlášť nadšený, no predsa prisľúbil. Na druhý deň ráno……...
Svetlo večné nedáva príčiny životu a práci, ale plnosť, ktorá dovoľuje zaobísť sa bez tých príčin. (Simone Weilová) * Lepšie je zapáliť sviečku, než nariekať, že je tma. (čínske príslovie) * Len ten, kto je slepému okom, hluchému uchom, chromému nohou, je sám sebe jasným svetlom. (G. Karst) * Poslaním umelca je vysielať svetlo do hĺbky……...
Pracujem na geriatrickom oddelení jednej, nemocnice. Často sa stretávam s umierajúcimi a viem, aké dôležité sú posledné chvíle života. Pre nás, živých, sú neraz výzvou prehodnotiť svoj život a nasmerovať ho na správnu cestu, ale aj krásnym svedectvom o Božom milosrdenstve a jeho vernosti. V jeden večer – bola práve nedeľa – som mala nočnú službu. Na oddelení……...
Thor Heyedahl si pripomína prírodný zákon biologickej rovnováhy: v Nórsku i v Polynézii. Kedykoľvek sa nejaký druh rozmnožil, rozmnožili sa tiež jeho prirodzení nepriatelia, aby zostala neporušená rovnováha. Akonáhle sa rozmnožili myši, že boli v prírode nebezpečné, začali líšky a ……. rodiť väčšie množstvo mláďat, sokoly a jastraby kládli viacej vajíčok, dokonca niektorí z týchto dravcov za jedno obdobie……...
Strach je deficit viery. (Hans Wallhof) * Preč s každou malomyseľnosťou, ktorá ťa necháva blúdiť tmavými a spletitými cestičkami pozemského života ako malé dieťa, ktoré stratilo matku! To, čo ti umožní šťastne prekonať všetky búrky a vždy ťa privedie bližšie veľkému Bohu, je dôvera, žijúca, neotrasiteľná dôvera. (Beda Naegele) * V jednej nemocnici ležal chlapec, ktorý mal byť……...
Žil raz v Afrike náčelník, ktorý dal usmrtiť všetkých starých ľudí. Podľa jeho mienky už neboli na nič. Jeho poddaní – hoci neradi – súhlasili, lebo náčelník bol veľmi mocný a prísny. Iba jeden nepočúvol. Svojich rodičov skryl v opustenom chlieve pre dobytok. Jedného dňa sa náčelník zobudil s obrovským hadom ovinutým okolo krku. Hlasno kričal, ako len……...
Francúzsky učenec a filozof Pascal si položil otázku: Čo vlastne rozumieme pod slovom srdce? Odpovedá: „Srdce je miesto, kde vibruje duch, keď sa stretne s nejakou hodnotou.“[1] * Predstav si, že jedného dňa uvidíš v televízií obrazy nejakého nešťastia – vykoľajenie vlaku, automobilového nešťastia, zrútenia alebo požiaru nejakej budovy. Naraz spozoruješ, že medzi obeťami je tvoj blízky príbuzný:……...
„Ja zahyniem, otče,“ plakal istý brat, „ja nemám nádej na spásu…“ „Si hriešny, odcudzil si sa Bohu,“ odpovedal Pachomius (Pachomius Veľký +348), „ale Pán Boh je dobrý, nehnevá sa večne, je milosrdný a môže naše hriechy v hĺbke svojho milosrdenstva utopiť ako v mori kameň. Nechce smrť hriešnika, ale chce a žiada pokánie, aby ten, ktorý padol, neostával v úpadku, ale……...
Ak smútime a trápime sa pre stratu majetku, pre chorobu alebo pre iné nešťastia, ktoré nás postihujú, od takéhoto smútku nielen že nedostávame nijakú úľavu, ale ešte zväčšujeme svoje nešťastie. Ak budeme smútiť a trápiť sa pre hriechy, vtedy zmenšujeme ich ťažobu: veľký hriech robíme malým a často ho takto (ľútosťou) i úplne vyhladzujeme…(sv. Ján Zlatoústy) * Smútok……...
Švajčiarskemu sedliakovi zomrela v priebehu niekoľkých dní manželka. Mali malé deti. Muž bol taký otrasený, že neobriadil dobytok a susedia počuli ako bučí od hladu. Miestny farár zašiel k vdovcovi a snažil sa mu pomôcť. Sedliak dlho mlčal, až z neho náhle prehovorila bolesť: veľmi ho trápilo, že svojej žene už nemohol povedať, aká mu je milá……...
William Dyke bol bohatým Angličanom. Ako dieťa stratil zrak. Vďaka svojmu bohatstvu sa však pohyboval vo vysokej spoločnosti. Tu sa zoznámil s najkrajšou dievčinou Anglicka tej doby. Ona opätovala jeho lásku a tak čoskoro bol stanovený dátum sobáša. Krátko pred ním sa Dyke podrobil operácii zraku. Operoval ho špecialista, ktorý vynašiel novú liečebnú metódu. William dúfal, že sa mu……...
Zachoval sa jeden list W. A. Mozarta, v ktorom vtedy 35-ročný skladateľ píše svojmu otcovi: „Pretože smrť (presne vzaté) je skutočným konečným cieľom nášho života, v posledných niekoľkých rokoch som sa natoľko zblížil s týmto pravým, najlepším priateľom človeka, že jej obraz nielenže nemá v sebe nič hrozného, lež oveľa viac uspokojujúceho a útešného… Nikdy sa neuložím do……...
V poslednom čase sa veľmi rozšíril nový druh literatúry „science fiction“, utopistické a fantastické pretriasanie nielen zábavných výmyslov, ale i vážnych problémov. Jeden taký fantastický román pojednáva o živote na planéte, kde ľudia žijú ešte v rajskej nevinnosti. Človek z našej Zeme dostane sa náhodou na túto planétu a s údivom zisťuje, že tam niet smrti, aspoň nie……...
Istý kňaz rozpráva: Mladým manželom sa minulý rok utopilo ani nie ročné dieťa. Stačila kratučká chvíľka, kedy si mamka odskočila, aby sa to stalo. Nečítal som dovtedy oznámenie o tých, ktorí nás predišli, ktoré by bolo tak skvelým svedectvom viery a nádeje. To oznámenie znelo: „Drahí priatelia! Nie je tomu tak dávno, čo bola naša Bernadeta prijatá svätým……...
Istý muž rozprával o obrátení svojej sestry, ktorá nežila podľa cirkevných predpisov a ktorá vo chvíli, keď umierala, súhlasila s prijatím Sviatosti oltárnej a povedala mu tieto slová: „Teraz je to pre mňa vstup do nového života, ktorý sa začína.“[1] * Jedna mladá vdova, ktorá stratila svojho manžela v dôsledku srdcovej vady, vyjadrila svoju vieru slovami: „Viem, že……...
Kardinál Suenens rozpráva: Starostlivo som si vo svojich archívoch uchoval dojemný list jedného odbojára z 2. svetovej vojny. Napísal ho jeden z mojich niekdajších univerzitných študentov z Louvain a adresoval ho svojim rodičom, ktorí mi ho odovzdali, aby sa so mnou podelili o svoje dojatie a o svoju vieru. Tu je: „Je 8 hodín večer a ja sa……...
Človek by rád nazrel do posmrtného života a objavil nejaký náznak. Zomierajúcemu Léonovi Bloyovi položili otázku: „Čo pociťujete v tejto chvíli?“ On odpovedal: „Nesmiernu zvedavosť.“ „Čo sa mňa týka,“ poznamenáva kardinál Suenens, „ja si želám, aby moja odpoveď v tento okamihu bola: Nesmiernu dôveru v Božiu lásku.“[1] * Umierala starenka, ktorá pravidelne chodievala na sväté prijímanie. Navštívil ju……...
Rogera Marrena, tkáča z anglického grófstva Lancesteru, v 16. storočí odsúdili na smrť obesením, lebo pomáhal katolíckym kňazom a poskytoval im prístrešie. Obkrútili mu povraz okolo krku, ale keď odtiahli rebrík, povraz sa roztrhol a Warren spadol na zem. O chvíľu sa prebral. Kľakol si a tichosa modlil. Jeho oči pozerali na nebo a tvár mu žiarila od……...
Vôbec nechcela vytočiť to číslo. Chcela zavolať sestre, aby sa dohodli na večer. Musí ešte mnohé zariadiť, kým odcestuje zase domov. Pred týždňom pochovali matku, pred pár dňami zlikvidovali jej domácnosť. Bolesť bola ešte veľmi hlboká. Jej ruka inštinktívne vytočila matkino číslo, ako to robievala po celé roky a za posledné týždne každý deň. Preľakla sa a chcela……...
Keď raz istý kňaz kázal pre mládež a hovoril o smrti, položil prítomným otázku, čo by robili, keby mali žiť len jeden rok alebo dokonca mali pred sebou iba jeden deň života. Odpovede sa zhodovali v tom, že by každý chcel prežiť ostávajúci čas uvedomelejšie. Mnohí by si dopriali cestu okolo sveta, iní by sa snažili zmieriť s……...
Slávny filmový producent Cecil B. de Mille sa rád utiahol do samoty, keď musel vyriešiť nejaký problém. Jedného dňa vyplával na svojom člne na jazero v štáte Maine a len tak bezcieľne sa dal unášať vlnami, aby popremýšľal o svojom probléme. Čln zahnalo k pevnine a uviazol na plytčine, vody tam bolo iba na niekoľko centimetrov. De Mille……...
Dr. Jozef Vrablec rozpráva: Poznal som kňaza, ktorý bol vždy veselý, až hlučne veselý. Pri stole vždy rozprával s chuťou o tom, čo zažil idúc mestom, cestujúc v električke, prechádzajúc sa po brehu Dunaja, čo videl na ulici, v kostole, v televízií, čo počul pri svojich stretnutiach, čo čítal v novinách, v časopisoch a knihách, jedným slovom žil……...
Istý farár rozprával o dobrom katolíckom mužovi, ktorý trpel na rakovinu. Pri klinických vyšetreniach, ktoré bez námietky potvrdili toto smrteľné zistenie skutočnosti, poslali chorého domov. Beznádejne! Chorý tuší, ako to s ním je. Zachváti ho nepokoj. Pokúša sa ešte o taký a onaký liek. Lipne na každom nádejnom slove lekára. A to dovtedy, kým sa farár nerozhodol úprimné……...
Isté malé dievča si zvyklo skracovať cestu domov tým, že prechádzalo cez cintorín. Susedia sa jej neraz pýtali, že či sa nebojí prechádzať cez cintorín najmä večer, keď je tma. Ona sa len usmiala a povedala: „Prečo by som sa mala báť. Cintorín je len podzemná dráha domov, do neba. Kríže na hroboch mi hovoria, že Ježiš je……...