Bolo to pred niekoľkými rokmi. Istý kňaz cestoval zo Samoboru do Záhrebu vlakom. Bola sobota. Oproti nemu sedel mladík, robotník, zamestnaný v jednom samoborskom podniku. Slovo dalo slovo a mladík sa nakoniec dostal k svojej hlavnej téme. Kňaz ho nechal, aby sa vyrozprával. Dôstojný pán, neviem sa už dočkať soboty. Viete, vo Záhrebe mám dievča. „Prečo sa tak tešíte,“ spýtal sa……...
Starý skúsený sudca šiel na prechádzku. V parku stretol mladého priateľa. „Zdravím ťa, Pavol,“ povedal starý pán. „Počul som, že sa ideš ženiť. To je výborné. Povedz mi niečo o tvojej budúcej.“ „Nuž je to ohromné dievča,“ odpovedal mladík. „Krásne ako obrázok!“ Sudca vytiahol zápisník z vrecka a napísal doň nulu. „A ďalej?“ „No, je aj……...
Katarína Jagelová bola manželkou fínskeho vojvodu Wasu. Keď ho pre velezradu odsúdili na doživotný žalár, prosila švédskeho kráľa Ericha, aby mohla ísť spolu so svojím manželom do zajatia. Kráľ sa zhrozil a snažil sa ju od toho odhovoriť. „Viete, že váš manžel nikdy viac neuvidí denné svetlo?“ „Viem, Veličenstvo!“ „A viete aj to, že sa s ním už nebude zaobchádzať……...
Istý mladý muž sa chcel oženiť. Nebol si však celkom na čistom, či si má vziať isté dievča. Jeho rodičia mali pochybnosti, kolegovia ho odrádzali: „Čo na nej vidíš? Nie je ani pekná, ani múdra. Najviac ak dobré domáce motovidlo.“ Aby dosiahol jasno v tej veci, mladík urobil čosi priam stredoveké. Urobil si púť. Pešo, dva dni ta, dva……...
Mladá žena sa vracala z práce domov autom. Šoférovala s najväčšou pozornosťou, veď sedela v aute novom novučičkom, len jeden deň starom. Kúpili si ho najmä za úspory manžela, ktorý sa musel všeličoho zriecť, aby si mohol zadovážiť tento model. Na veľmi rušnej križovatke na chvíľu zaváhala a blatníkom narazila do nárazníka druhého auta. Mladá žena sa rozplakala. Ako vysvetlí manželovi, čo……...
Dvaja manželia chceli osláviť strieborné výročie svadby. Rozposlali pozvánky. Pozvali svojich svedkov, s ktorými sa od svadby nevideli, pozvali starých známych, s ktorými sa za dvadsaťpäť rokov nestretli, a pozvali aj kňaza, ktorý ich vtedy sobášil. Všetci prišli presne a všetkých vítal jubilant. Pýtali sa ho: „Kde máš ženu?“ „O chvíľu príde, ešte si upravuje účes.“ A po chvíli,……...
Bolo to pred vypuknutím vojny. Dvaja mladí ľudia sa zosobášili s úmyslom, že dovtedy nebudú mať dieťa, zakiaľ si nepostavia dom. On pracoval, a dobre zarábal. Ona mala čosi z dedičstva. Nuž zhromažďovali groš ku grošu, rátajúc škrupulózne, koľko musia ešte nazbierať, kým dosiahnu cieľ. Zatiaľ však ona prichodila postupne do tehotenstva, ale zakaždým nežiadúceho a tak predčasné dieťa stávalo sa korisťou……...
Skvelou slávnosťou uctilo mesto Todi v roku 1268 svojho veľkého občana a senátora Jacoponeho. Na tejto slávnosti sa zúčastnila i žena Jacoponeho. A sedela na čestnej tribúne. V istom momente zrútila sa tribúna s veľkým rachotom, pochovajúc pod zrúcaninami svojich hostí. Medzi obeťami bola i manželka laureáta a utrpela zranenie, ešte žila, keď ju strápený muž začal ratovať. Chcel jej rozopnúť odev, aby mohla ľahšie dýchať,……...
On bol silný. Chlapisko s hromovým hlasom a prudkými spôsobmi. Ona bola útle a nežné žieňa. Zobrali sa. On sa snažil, aby jej nič nechýbalo, ona sa starala o domácnosť a vychovávala deti. Príbeh ako mnoho iných… Keď boli všetky deti zaopatrené, žene zmizol úsmev z tváre, slabla a stávala sa čoraz priesvitnejšou. Nechutilo jej a čoskoro zaľahla do postele. Ustarostený manžel ju zaviezol……...
Učiteľ v 4. triede základnej školy dal svojim žiakom nasledovnú úlohu: Čo by si robil, keby si mal k dispozícií milión? A ešte k tomu povedal deťom: „Kto napíše najlepšiu prácu, dostane odmenu.“ Jedno z detí napísalo: „Keby som mal milión, dal by som peniaze svojim rodičom, aby si mohli postaviť pekný dom.“ A iné: „Dal by som peniaze misionárom pre úbohé černošské deti.“……...
Malé veci máme konať, ako by to boli veľké, lebo v našom živote žije Boh, a veľké veci zase, ako by to boli malé, lebo vieme, že Boh je všemohúci. (Pascal) * Z Verneovho románu Tajomný ostrov sa dozvedáme ako niekoľko stroskotancov vzducholode sa zachránilo na osamelom ostrove. Jeden z nich, učený inžinier, zostrojil všetko, čo potrebovali. Ale nemali chlieb….…...
Dvaja pútnici prechádzali počas putovania malým mestečkom. Starší z pútnikov zodvihol v prachu ležiacu mincu a i keď to bola len drobná minca, potešil sa jej. I mladší pútnik, kráčajúci pár krokov pred druhým, mincu videl, no zdala sa mu len veľmi malej ceny, než aby sa pre ňu zohol. Na konci mesta predávala starenka slivky. Urodilo sa jej ich veľmi……...
Sir Michael Costa dirigoval orchester, ktorý sa pripravoval na vystúpenie spolu s veľkým speváckym zborom. Niekde uprostred skladby, keď bubny burácali a viončela spievali svoju bohatú melódiu, hráč na pikolu si šomral pod nos: „Čo ja tu robím? Veď ma nikto nemôže počuť. Veď ja vôbec nemusím hrať!“ A tak držal hudobný nástroj pri ústach, no nehral. Prešlo azda len……...
Istý žiak navštívil otca biskupa. Vtedy navštevoval 5. ročník gymnázia. Otec biskup mu na rozlúčku daroval knihu O nasledovaní Krista. Od vtedy prešlo veľa vody. Po troch desaťročiach sa z misií vrátil misionár. Navštívil biskupa a povedal mu: „Otec biskup, Vám ďakujem za to, že som sa stal misionárom. Ako mladému študentovi ste mi darovali krásnu knihu O nasledovaní Krista….…...
Známeho talianskeho umelca, tvorcu Sixtínskej kaplnky, navštívil priateľ. Našiel ho pri práci na novej soche. „Zdá sa mi, že v práci pomaly pokračuješ,“ poznamenal priateľ, pozerajúc si sochu. „Naopak,“ odpovedal umelec. „Pozri, tu som trochu vyhladil, tam zasa odstránil istú drsnosť. Pery dostali iný výraz. Svaly sú vydutejšie.“ „Ale to sú iba drobnosti,“ živo reagoval priateľ. Michelangelo mu s úsmevom……...
Jeden kupec sa radostne vracal z trhu. Úspešne predal všetok tovar a mal tašku plnú zlatých a strieborných mincí. Z opatrnosti chcel dôjsť domov do západu slnka a preto sa rýchlo vydal na cestu. Tašku pevne pripútal k sedlu a koňa ostrohami poháňal do cvalu. Pred obedom sa zastavil v jednom mestečku. Muž, ktorý sa mu postaral o koňa, poznamenal, keď mu ho privádzal za uzdu: „Pane,……...
Jedného mladého mnícha poslali na pár mesiacov do kláštora vo Flandrách. Mal tam s ďalšími mníchmi tkať vzácny gobelín. Jedného dňa vstal rozhorčený zo svojej stoličky. „Basta! Už toho mám dosť! Poučenie, čo som tu dostal, nemá zmysel. Narábam so zlatou niťou a hneď na nej musím urobiť uzlík a potom ju bez dôvodu odstrihnúť. To je plytvanie!“ ……...
Kenneth Smith, ktorý pracoval ako vodič električky v Baltimore, mal medzi jednotlivými jazdami sedem minút oddychu. Veľké námestie, kde sa končila jeho linka, bolo zarastené hustým krovím, a húštinami. Pán Smith sa rozhodol venovať svojich sedem minút voľna práci. Na konci každej jazdy klčoval kríky a vytrhával burinu. Postupne premieňal námestie, na ktoré bolo predtým hanba pozrieť, na záhradu. ……...
„Nech toto bude vždy cieľom tvojho správania: byť zdvorilý a vľúdny ku všetkým. Neprovokuj žiadneho človeka ani s ním žiarlivo nesúper, ani kvôli viere, ani kvôli jeho zlým skutkom; ale chráň sa neviniť žiadneho človeka v žiadnej veci. Pretože máme Sudcu v nebi, ktorý je nestranný. Ale ak by si chcel toho človeka prinavrátiť k pravde, trúchli nad ním a so slzami a láskou povedz……...
„Keď stretneš blížneho, prinúť sa vzdať mu väčšiu úctu, než mu patrí. Pobozkaj jeho ruku a nohu, vezmi jeho ruku s veľkým rešpektom a chváľ ho i za to, čo nemá. A keď odíde od teba, hovor o ňom iba každú dobrú vec a všetko, čo bude vzbudzovať rešpekt. Kvôli týmto a podobným skutkom, pritiahneš ho k dobrému a bude sa cítiť zahanbený kvôli vznešeným menám, ktoré……...
„Miluj chudobných, aby si cez nich tiež našiel milosrdenstvo. Nezdržiavaj sa v spoločnosti hašterivých, aby si nebol prinútený stratiť svoj pokoj. Znášaj nepríjemný zápach chorých bez odporu, zvlášť tých, ktorí sú chudobní, pretože ty tiež si zabalený v tele. Nekarhaj tých, ktorí sú zranení v srdci, aby si nebol zbitý rovnakým prútom ako oni; potom budeš hľadať útechu, ale žiadnu……...
„Ak si si nadobudol odpor k chvále, vyhni sa tým, ktorí sa ženú za slávou. Drž sa od nemravníkov tak ako by si sa držal od nemravností. Vyhni sa nestriedmym tak ako by si sa držal od nestriedmosti. Pretože keď len spomienka na spomenutých ľudí znepokojuje tvoje myšlienky, ako viac ťa znepokojí pohľad na nich a na život, ktorý……...
Tak ako na turistickom chodníku značky na stromoch nás ubezpečujú o správnom smere, tak aj v duchovnom živote potrebujeme podobné značky, aby sme si boli istí, že sme nezišli zo správneho chodníka. Tieto značky nachádzame v slovách Svätého písma, v poučeniach svätých otcov a v príkladoch tých, ktorí prešli túto cestu pred nami. Jednu z takých značiek nám dáva aj svätý Izák Sýrsky, keď……...
„Požehnaný je ten, kto sa pokorí vo všetkých veciach, pretože bude vyzdvihnutý vo všetkom. Pretože človek, ktorý kvôli Bohu sa pokorí, ktorý zmýšľa nízko o sebe, bude oslávený Bohom. Človeka, ktorý hladuje a smädí kvôli Bohu, Boh urobí opitým svojimi dobrými vecami. Kto ide nahý kvôli Bohu, Boh ho zaodeje do rúcha neporušiteľnosti a slávy. Kto sa stane chudobným kvôli……...
„Pocta uteká od človeka, ktorý na ňu poľuje; ale kto od nej uteká, toho pocta uloví a stane sa pre všetkých ľudí zvestovateľom jeho pokory. Ak konáš s úmyslom získať poctu, Boh ťa verejne odhalí; ale ak sa ponížiš kvôli pravde, Boh nariadi celému svojmu stvoreniu, aby ti spievali hymnu chvál. Otvoria pred tebou dvere k sláve tvojho Stvoriteľa a budú……...