Pozrite sa na svedectvo jedného pána. Hovorí: „Aj keď som bol pokrstený, vyrastal som v rodine, ktorá bola k viere ľahostajná. Nikdy som do chrámu nechodil. Považoval som sa za ateistu. Keď som nastúpil do zamestnania, prekvapil ma jeden kolega, ktorý sa v závodnej jedálni pred jedlom vždy zbožne prežehnal. Najprv som si myslel, že je to nejaký……...
V slávnom veľkofilme Ježiš Nazaretský je nádherne vykreslená scéna povolania apoštola Matúša. Matúš bol mýtnik, vyberač daní. Pre vtedajších Židov bolo slovo mýtnik synonymum zlodeja, kolaboranta, opovrhnutiahodného človeka. Čo sa však odohrávalo v Matúšovom srdci, keď išiel okolo Ježiš Kristus, to ostane asi tajomstvom. Ježiš Kristus, ktorý pozná tajomstvá ľudských sŕdc, povoláva Matúša: „Poď za mnou!“ A on……...
Vo svete vychádza veľa literatúry, v ktorej jednotliví ľudia rozprávajú o svojich skúsenostiach s Pannou Máriou. V jednej z takýchto kníh je aj svedectvo istej ženy. Píše: „Z rodičovského domu som si do života nepriniesla vieru v Boha. Moji rodičia chodili do kostola, deti posielali na náboženstvo, ale bolo to skôr z tradície než zo samotnej viery. Do……...
Je veľmi dôležité, aby sme dali sami sebe príležitosť k hlbšiemu spoznávaniu Boha. Potvrdzuje to aj životná skúsenosť niekdajšieho marxistu a materialistu, Ignáca Leppa. V stave duchovnej krízy sa raz vrátil do svojho bytu nad ránom, po noci strávenej pri víne a prázdnych debatách o módnych osobnostiach francúzskej kultúry. Nemohol zaspať a tak sa dal čítať nejaký román,……...
Milan Bubák SVD rozpráva: Pred niekoľkými rokmi (1992) som sa zúčastnil na týždňovej exkurzii v indiánskej rezervácii v Južnej Dakote. Tamojší indiáni boli kresťania, poväčšine katolíci. Do svojej katolíckej viery však integrovali mnoho prvkov zo svojho pôvodného náboženstva a pôvodných obyčajou. Dali im však kresťanskú náplň. Jedným takým zvykom bol tzv. „sweat lounge“ – potná pobožnosť. Prevádzala sa tak, že……...
Spisovateľ Antoine de Saint-Exupéry v románe Vojnový pilot hovorí: „Obeť neznamená ani oklieštenie, ani pokánie. Je to v podstate čin. Dakedy sa moja civilizácia opierala o Boha, zachraňovala práve pojem obety, ktorá vnášala do srdca človeka Boha. Humanizmus zanedbal základnú úlohu obety. Usiloval sa zanietiť človeka slovami a nie činmi.“[1] * Raz ráno na Severnom póle polárny medveď zacítil nezvyčajnú……...
O. Jaroslav Štelbaský CSsR je jedným z gréckokatolíckych redemptoristov, ktorí pôsobia vo Vukovare. Zo svojho pôsobiska píše: „Nedávno som sa dozvedel zaujímavú udalosť, ktorá sa stala tu vo Vukovare. Po vojne, ktorá tu bola nedávno, jedna matka z našej farnosti hľadala svojich synov. Dozvedela sa, že obaja sú mŕtvy. Jedného z nich identifikovala, keď odkryli masový hrob. Druhého nemohla……...
Mal iba trinásť rokov. Počas rozhovoru poznamenala: „Musím sa vzdialiť. Idem si pichnúť injekciu.“ Je chorá? Niečo vážne? Má cukrovku. Keď sa vrátila, rozhovorila sa o svojom otcovi: „Veľmi mám rada svojho otca. Ako dievčatko som mu sedávala na kolenách. Mala som ho rada i napriek tomu, že prichádzal domov opitý. Často som sa za neho modlila. Raz som……...
Bola vojna. Hrôza a strach viseli nad svetom všade tam, kam vstúpili nacisti. Tak to bolo aj vo Francúzsku. Väznice sa plnili. Smrť a násilie mali zelenú. Kamenné múry väzníc sú hrozbou, sú kliatbou, sú výstrahou života. Za nimi žijú svoje posledné chvíle ľudia smrti. Ženy a i muži. Tu uvažujú, čo je život a čo smrť. Čo bude potom? Nedali zbytočne……...
Pred niekoľkými desaťročiami sa skupina študentov strednej školy vybrala na výlet so svojím učiteľom náboženstva. Prechádzali okolo zamrznutého jazera. Napriek dôraznému zákazu učiteľa niekoľko chlapcov vyšlo na ľad. Niekoľko minút sa po ňom naháňali. Vtom sa prelomila ešte pomerne tenká ľadová vrstva a začali sa topiť. Na ich prenikavý krik pribehol učiteľ. Jeden z chlapcov, ktorý nevedel plávať,……...
Anglický spisovateľ a mysliteľ Oscar Wilde vo svojej filozofickej rozprávke Šťastný princ hovorí: V meste stála socha zlatého princa. K nohám sochy si sadla lastovička unavená dlhým letom do teplých krajín a zaspala. Zrazu ju zobudila kvapka vody. Prebrala sa. Veď neprší, čo je to? Pozrela hore a videla, že zlatý princ plače. „Prečo plačeš?“ pýtala sa. „Ach,……...
Bol raz jeden človek, ktorý zatúžil mať na chrbte vytetovaného leva. Išiel teda k odborníkovi a vyslovil svoje prianie. Ale len čo pocítil pár prvých vpichov, začal nariekať: „Ach, vy ma vraždíte! Ktorú časť leva práve tetujete?“ „Práve robím chvost,“ odpovedal umelec. „Tak teda vynecháme chvost,“ povedal ten muž. Umelec začal znova, ale ten muž začal opäť stenať,……...
Vo svojom románe Podivný život Ivana Osokina rozpráva P.D. Ouspenský o mladom mužovi, ktorý bol v takej depresii, že pomýšľal na samovraždu. Zdalo sa, že sa na každej križovatke vydal zlým smerom a teraz prežíval život ako dokonalú beznádej. Prišiel k istému múdremu starčekovi – kúzelníkovi, a veľmi ho prosil, aby s ním urobil nejaké kúzlo. Mladík si……...
V Exprese č. 43/1987 bol článok s nadpisom Keby Michaelle vedela, v ktorom sa píše o tom, ako lekári už neraz pomohli na svet žijúcemu dieťaťu náhle zomrevšej matky. Lenže žene Derricka Poola z USA súčasne zistili tehotenstvo i nádor na mozgu. Je známe, že nádory počas tehotenstva rýchlejšie rastú. Mladá žena, matka, sa rozhodla pre záchranu dieťaťa, a tak lekári urobili nemožné. Dva……...
Bolo leto 1854. Nad strechami domov v Turíne sa vznášal sivý opar. Ulice boli ako vymreté. Ta a tam prehrmel po dlažbe osamelý koč. Turín sa podobal mestu mŕtvych. Obchádzal ho bledý prízrak cholery, zákernej epidémie, proti ktorej ľudia nemali nijaký liek. Každý druhý na ňu zomrel. Mŕtvi vyzerali tak strašne, že aj rodinní príslušníci od nich utekali….…...
Na rozdiel od Edith Steinovej a Maximiliána Kolbeho je obeta života istej Francúzsky celkom neznáma. Reč je o matke Alžbete od Najsvätejšej Sviatosti, narodenej r.1890, ruského pôvodu, menom Kuzmina Karavajevová, francúzskym menom Elisa Rivetová. Ako dvadsaťtriročná vstúpila v Lyone do kláštora. Viac ráz za sebou ju zvolili za predstavenú. Po okupácií svojej krajiny Nemcami v r. 1940 prijala……...
Saul Below, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru z roku 1976, mal pravdu, keď napísal: „Kto zabije ducha, zobudí démonov.“ * Pred sto rokmi varoval dánsky filozof Kierkegaard: „Potlačený duch zapríčiní obrovské pustošenie: privádza ľudí k malomyseľnosti, zúfalstvu a samovražde.“ * Astronómovia tvrdia, že vo vesmíre existujú čierne diery. Sú to útvary s tak hustou, stlačenou hmotou, že nemôžu……...
Stalo sa to pred niekoľkými desaťročiami. Do Thajska, ktoré sa vtedy nazývalo Siam, pricestoval cestovateľ z Európy. Jedného dňa prišiel do hlavného mesta, aby si pozrel kráľovský palác. Keď sa kráľ dozvedel, že pútnik prichádza z krajiny vzdialenej tisícky kilometrov, zatúžil dozvedieť sa niečo o živote v tých častiach sveta, ktoré nepoznal. Cestovateľ okrem iného rozprával aj o……...
Na začiatku 19. storočia žil vo Viedni chlapec, ktorý sa volal Frank Grillparzer (1791-1872). Frankov otec raz pozval niekoľko svojich známych a priateľov na obed. Po jedle prešli hostia do susednej miestnosti, aby sa porozprávali. Nevšimli si, že v kúte sedí aj Frank. Počas rozhovorov vzal otec do ruky kalištek a povedal prípitok na česť hostí: „Tešme sa,……...
Prešlo už 1600 rokov, čo v severnej Afrike, v peknom mestečku Tagasta, položenom nad Stredozemným morom, žilo malé dievčatko. Volalo sa Monika. Ako iné deti pomáhala svojim rodičom pri rôznych prácach. Okrem iného ju posielali do pivnice, aby priniesla víno na obed. Išla teda dolu a otvárala otvor veľkého suda s vínom. Avšak skôr ako nabrala do fľašky……...
Hoc aj nerobíš zlo (nepriateľovi) jednako, ak sa od neho odvraciaš a dívaš sa na neho s nechuťou a udržuješ vo svojej duši ranu, ktorú si utŕžil od neho nezacelenú, potom si ešte nesplnil prikázanie, ktoré ti dal Ježíš Kristus. Akože ty prosíš Boha, aby bol k tebe milosrdný, keď sám nie si milosrdný k tým, čo urazili……...
Obyvateľov istej obce štátu Kentacky delila nielen medzištátna cesta, ktorá prechádzala ich obcou, ale aj neobyčajná nenávisť. Na jednej strane bývali príslušníci jedného vierovyznania, na druhej zas iného. K tomu sa pridružovali aj rôzne rasové záležitosti. Ľudia tejto obce sa obchádzali a zakazovali ešte aj deťom, že sa nesmú hrať s deťmi na druhej strane. V roku 1974 sa však naraz……...
Veľký čitateľský ohlas mala kedysi kniha francúzskeho spisovateľa Henri Chariéra: Motýlik. Je to otrasný románový príbeh väzňa, ktorému sa podarilo utiecť z pekla väzenia vo francúzskej Guayane. Utrpenie, ktoré prežil, ho priviedlo k viere v Boha. V jednej chvíli sa modlí takto: „Pane Bože, odpusť mi, že sa neviem modliť. Čo by som mal urobiť, aby som dokázal,……...
Pred niekoľkými rokmi sa písalo o istom mužovi, ktorý sa dosť vážne poškriepil so svojím známym. Dlho nosil v sebe hnev a nenávisť. Nakoniec sa rozhodol zabiť ho. Ukryl sa za strom v lese pri ceste, vytiahol z plášťa revolver a keď sa jeho nepriateľ priblížil, chcel vystreliť. Ale čo sa stalo? Revolver sa zasekol a nevystrelil. Protivník……...
Istý deň sa v novinách písalo o dvoch susedoch v osade Chrapkovo o Ondrejovi a Augustínovi. Na Ondrejovom dvore bola pramenitá voda, ale on nedovolil svojmu susedovi Augustínovi, aby si z nej bral. Ako keby tej vody nebolo dosť. Ale tiekla v hojnosti. Pre túto vodu sa raz večer pobili. Tĺkli sa drevenými drúkmi a Ondrejov syn priniesol……...