Ak vezmeme do dlane za hrsť prachu a fúkneme doň, výsledkom bude naša špinavá tvár a aj všetko navôkol. Keď Boh dýchol do zemského prachu, výsledkom bolo žijúce a dýchajúce ľudské bytie schopné myslenia, cítenia, snívania, lásky a večného života. Keď Boh dýchol na Adama, dal mu viac než len život. Dal mu aj dôvod k životu. Žalmista ho definuje týmito slovami: „Všetko,...