Svätí štyridsiati mučeníci[1] stáli celú noc v strede jazera a vytrvali mrazivú zimu s neopísateľným pokojom. Skoro ráno boli zoradení na brehu, aby ich údy boli dolámané kyjmi. Matka jedného zo štyridsiatich mučeníkov bola celý čas neďaleko a sledovala umučenie svojho syna. Bol najmladším z mučeníkov, a tak sa obávala, že by kvôli veku a láske k životu mohol podľahnúť zbabelosti, a tak sa stať nehodným...