74. Počúvajte teraz, čo hovoria o láske k blížnemu: „Hovorím pravdu v Kristovi, neklamem, aj moje svedomie mi v Duchu Svätom dosvedčuje, že mám v srdci veľký žiaľ a neprestajnú bolesť. Radšej by som bol ja zavrhnutý od Krista namiesto svojich bratov, mojich príbuzných podľa tela“ (Rim 9, 1 – 3). Mojžiš a ostatní svätí hovoria podobným……...
73. Počúvajte slová tých, ktorým bola daná dokonalá láska: „Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad, alebo nahota, nebezpečenstvo, alebo meč? Ako je napísané: „Pre teba nás usmrcujú deň čo deň, pokladajú nás za ovce na zabitie.“ Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. A som si istý,……...
72. Ak nie si ľahostajný k sláve aj k hanbe, bohatstvu aj k chudobe, rozkoši aj k nešťastiu, ešte si nedosiahol dokonalú lásku. Lebo dokonalá láska je ľahostajná nielen k nim, ale aj k tomuto prchavému životu a k smrti. Svätý Maxim Vyznávač ponúka ďalšie kritérium na rozpoznanie dokonalej lásky. Je ním ľahostajnosť k hanbe, bohatstvu……...
71. Dokonalá láska nerozdeľuje jedinú ľudskú prirodzenosť, spoločnú všetkým, podľa rozličných vlastností jednotlivcov; ale vždy sústreďuje pozornosť na túto jedinú prirodzenosť, miluje všetkých ľudí rovnako. Miluje dobrých ako priateľov a zlých ako nepriateľov, pomáha im, prejavuje zhovievavosť, trpezlivo prijíma všetko, čo robia, vôbec neberie do úvahy zlo, ale dokonca trpí za nich, ak sa naskytne príležitosť, aby……...
70. Ešte si nezískal dokonalú lásku, ak tvoju úctu k ľuďom stále ovplyvňujú ich charaktery – napríklad, ak z nejakého konkrétneho dôvodu miluješ jedného človeka a nenávidíš druhého alebo ak z toho istého dôvodu niekedy miluješ a niekedy nenávidíš toho istého človeka. Svätý Maxim Vyznávač nám ponúka kritérium na rozpoznanie nedokonalosti našej lásky. Ak našu lásku……...
69. Vyhýbajte sa všetkým podozreniam a všetkým osobám, ktoré vás urážajú. Ak vás niečo urazí či už úmyselne, alebo neúmyselne, nepoznáte cestu pokoja, ktorá skrze lásku privádza milujúcich božské poznanie k poznaniu Boha. V zbierke Gerontikon nachádzame výrok jedného starca: „Neži na žiadnom mieste, kde vidíš, že ti ľudia závidia; inak neurobíš žiaden pokrok.“ Musíme si……...
68. Nikdy nebi žiadneho z bratov, najmä bezdôvodne, aby nezvládnutie utrpenie ho neviedlo k opusteniu monastiera. Potom by si sa nikdy nevyhol výčitkám svedomia. Vždy by ti to spôsobovalo trápenie v čase modlitby a odvádzalo by tvoju myseľ od dôverného spoločenstva s Bohom. Ubližovanie blížnemu akoukoľvek formou – slovom, skutkom, myšlienkou, odsudzovaním, ohováraním, znevažovaním – má……...
67. Zatiaľ čo vášne ako zábudlivosť a nevedomosť ovplyvňujú iba jednu z troch stránok duše – hnev, túžbu alebo rozum – samotná apatia ovláda všetky sily duše a prebúdza takmer všetky vášne naraz. Preto je táto vášeň vážnejšia ako všetky ostatné. Preto nám náš Pán dal proti nej vynikajúci liek, keď povedal: „Ak vytrváte, zachováte si život“……...
66. Vášne, ktoré pramenia z podnecujúcej sily duše, sa ťažšie prekonávajú ako vášne jej túžobnej stránky. Preto nám Pán dal proti nim silnejší liek: prikázanie lásky. V tomto poučení svätý Maxim Vyznávač ide ešte hlbšie do štruktúry hriešnych vášní, aby nám pomohol rozlíšiť povahu duchovného zápasu. Je však dobré spoznať, ktoré vášne sa vzťahujú na podnecujúcu silu duše……...
65. Niektoré vášne sa vzťahujú na podnecujúcu silu duše a iné na jej túžobnú stránku. Oba druhy sa prebúdzajú prostredníctvom zmyslov. Vzbudzujú sa, keď duši chýba láska a sebaovládanie. Svätý Maxim Vyznávač ostáva aj v tomto poučení pri vášňach a vysvetľuje nám niekoľko detailov. Hovorí, že niektoré vášne sa vzťahujú na podnecujúcu silu duše a iné na jej……...
64. Niektoré vášne sa týkajú tela, iné duše. Prvé sú vyvolané telom, druhé vonkajšími predmetmi. Láska a sebaovládanie prekonávajú oba druhy, prvé krotia vášne duše a druhé vášne tela. Svätý Maxim Vyznávač nás vedie k pochopeniu povahy vášní a tým aj k nutnosti praktického asketického života. Vášne rozdeľuje do dvoch skupín. Do prvej patria tie, ktoré sa týkajú……...
63. Nosíme si so sebou vášnivé obrazy vecí, ktoré sme zažili. Ak dokážeme tieto obrazy prekonať, budeme ľahostajní k veciam, ktoré predstavujú. Bojovať proti myšlienkam o veciach je totiž oveľa ťažšie ako bojovať proti veciam samotným, rovnako ako hrešiť v mysli je ľahšie ako hrešiť vonkajším konaním. Poučenie nás vedie do hlbín nášho vnútorného sveta, aby……...
62. „No ja vám hovorím: Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé. Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti šaty nechaj aj plášť. A keď ťa bude niekto nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, choď s ním dve. (Mt 5, 39 – 41) Prečo to povedal?……...
61. „Ale ja vám hovorím,“ hovorí Pán, „milujte svojich nepriateľov… a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú“ (Mt 5, 44). Prečo to prikázal? Aby vás oslobodil od nenávisti, podráždenia, hnevu a zatrpknutosti a aby vás urobil hodnými najvyššieho daru dokonalej lásky. A takúto lásku nemôžete dosiahnuť, ak nenapodobňujete Boha a nemilujete všetkých ľudí rovnako. Lebo Boh……...
60. Umlč človeka, ktorý ti v ušiach šíri ohováračky. Inak hrešíš dvakrát: po prvé, zvykneš si na túto smrteľnú vášeň a po druhé, nezabrániš mu v ohováraní svojho blížneho. Ohováranie je hriech, ktorý sa v spoločnosti javí byť všadeprítomný a často neškodný. Pre svätých otcov je však ohováranie smrteľnou vášňou, ktorá má devastačný dopad na dušu……...
59. Nedovoľ, aby tvoj duchovný otec bol zneužívaný, ani nepovzbudzuj nikoho, kto ho zneuctieva. Inak sa Pán rozhnevá na tvoje konanie a vyhubí ťa zo zeme živých (porov. Dt 6, 15). Vo východnej kresťanskej spiritualite má duchovný otec mimoriadne dôležité miesto. Nie je len intelektuálnym radcom, ale predovšetkým duchovným rodičom a kormidelníkom, ktorý vedie dušu k Bohu. Ide……...
58. Nepočúvaj s radosťou klebety na účet svojho blížneho ani klebety s človekom, ktorý rád hľadá chyby. Inak odpadneš od Božej lásky a ocitneš sa odrezaný od večného života. Svätý Maxim Vyznávač varuje pred ďalším zákerným hriechom, ktorý sa zdá byť v spoločnosti taký bežný a často neškodný – klebetami. Klebety, ako hovorí poučenie, sú jedom,……...
57. Ak „ten, kto osočuje brata alebo svojho brata posudzuje, osočuje zákon a odsudzuje zákon“ (Jak 4, 11) a Kristov zákon je láska, ten, kto zle hovorí o Kristovej láske, od nej určite odpadáva a je príčinou vlastnej záhuby. Poučenie prináša neúprosnú pravdu o deštruktívnej povahe odsudzovania a jeho priamom dopade na náš vzťah s Kristom a Jeho láskou. Je……...
56. Ak je láska naplnením zákona (Rim 13, 10), ten, kto je plný zášti voči svojmu blížnemu, kladie mu pasce a preklína ho, jasajúc nad jeho pádom, musí byť určite priestupníkom hodným večného trestu. Svätý Maxim Vyznávač nadväzuje na predchádzajúce poučenie a predstavuje ďalšie prejavy, ktoré sú v ostrom rozpore s naplnením prikázania lásky k Bohu a blížnemu. Prvým……...
55. Ak nám láska bráni ubližovať blížnemu (porov. Rim 13, 10), ten, kto žiarli na svojho brata alebo ho dráždi jeho povesť a poškodzuje jeho dobré meno lacnými žartami, alebo proti nemu akokoľvek zlomyseľne spriada úklady, určite sa odcudzuje láske a je vinný zoči-voči večnému súdu. Svätý Maxim Vyznávač začína s tvrdením apoštola Pavla, že „láska nerobí zle blížnemu“……...
54. Svätý Pavol hovorí, že ak máme všetky dary Ducha, ale nemáme lásku, sme ničím (1 Kor 13, 2). Akí usilovní by sme teda mali byť v našom úsilí získať túto lásku. Svätý Maxim Vyznávač nalieha, aby všetko naše úsilie bolo zamerané na získanie Božej lásky. Odvoláva sa pritom na slová svätého apoštola Pavla. Človek môže……...
53. Ak nechceš odpadnúť od Božej lásky, nedovoľ svojmu bratovi ísť spať s pocitom podráždenia na teba a ani ty nechoď spať s pocitom podráždenia na neho. Zmier sa so svojím bratom a potom príď ku Kristovi s čistým svedomím a v úprimnej modlitbe mu ponúkni dar lásky (porov. Mt 5, 24). Poučenie svätého Maxima Vyznávača……...
52. V čase skúšky neopúšťaj svoj monastier, ale statočne sa postav proti myšlienkam, ktoré ťa prepadajú, najmä myšlienkam podráždenosti a apatie. Lebo keď budeš takto skúšaný súžením, podľa Božej prozreteľnosti tvoja nádej v Boha bude pevná a bezpečná. Ale ak odídeš, ukážeš sa ako bezcenný, nemužný a vrtkavý. Svätý Izák Sýrsky hovorí: „Skrze skúsenosť a Božiu milosť……...
51. Hlúpy človek, napadnutý vášňami, keď sa rozhnevá, je bezohľadne nútený opustiť svojich bratov. Ale keď ho rozpáli túžba, rýchlo zmení názor a vyhľadáva ich spoločnosť. Inteligentný človek sa v oboch prípadoch správa inak. Keď vzplanie hnev, odreže zdroj nepokoja, a tak sa oslobodí od pocitu podráždenia voči svojim bratom. Keď je túžba na vrchole, zastaví každý……...
50. Keď sa myseľ spája so zlými a špinavými myšlienkami, stráca svoje dôverné spoločenstvo s Bohom. Strata dôverného spoločenstva s Bohom nie je trestom, ale prirodzeným dôsledkom nečistoty. Akoby sme sa snažili pozerať cez špinavé sklo – obraz bude rozmazaný a deformovaný. Podobne, keď je naša myseľ znečistená, naša schopnosť vnímať Božiu blízkosť a Jeho hlas……...