100. Keď je myseľ upevnená v Bohu, najprv vrúcne túži objaviť princípy Jeho podstaty. Ale Božia najvnútornejšia prirodzenosť takéto skúmanie nepripúšťa, pretože je v skutočnosti nad rámec schopností všetkého stvoreného. Vlastnosti, ktoré patria Jeho prirodzenosti, sú však prístupné túžbe mysle: mám na mysli vlastnosti večnosti, nekonečnosti, určitej prirodzenosti, dobra, múdrosti a moci tvoriť, uchovávať a súdiť stvorenia….…...
99. Keď je myseľ pohltená kontempláciou vecí neviditeľných, hľadá ich prirodzené princípy, príčinu ich vzniku a všetko, čo z toho vyplýva, ako aj prozreteľný poriadok a súd, ktorý sa s nimi vzťahuje. Potom ako svätý Maxim Vyznávač predstavil úrovne kontemplácie viditeľného sveta, zameriava sa na neviditeľné reality. Hovorí: „Keď je myseľ pohltená kontempláciou vecí neviditeľných, hľadá……...
98. Keď sa myseľ venuje kontemplácii viditeľných vecí, hľadá buď prirodzené princípy týchto vecí, alebo duchovné princípy, ktoré odrážajú, alebo hľadá ich pôvodnú príčinu. Slová svätého Maxima Vyznávača nám v tomto výroku predkladajú hierarchiu hĺbky poznania, ktorú môže dosiahnuť myseľ pri kontemplácii stvoreného sveta. Prvou úrovňou je hľadanie prirodzených princípov. Toto je najzákladnejšia úroveň. Myseľ……...
97. Čistá myseľ sa zaoberá buď vášnivo bezvýznamnými pojmovými obrazmi ľudských záležitostí, alebo prirodzeným rozjímaním o veciach viditeľných, alebo neviditeľných, alebo svetlom Najsvätejšej Trojice. Poučenie nám hovorí, že aj očistená myseľ, teda v stave bezvášnivosti, stále prechádza rôznymi formami poznávacej aktivity, ktoré odzrkadľujú jej rast na ceste k najvyššiemu spoločenstvu s Bohom. Najprv sa zaoberá „vášnivo……...
96. Boha nepoznáme z Jeho podstaty. Poznáme Ho skôr zo vznešenosti Jeho stvorenia a z Jeho prozreteľnej starostlivosti o všetky stvorenia. Lebo skrze ne, akoby boli zrkadlami, môžeme nahliadnuť do Jeho nekonečnej dobroty, múdrosti a moci. Svätý Maxim Vyznávač predkladá dôležitú pravdu o poznaní Boha: „Boha nepoznáme z Jeho podstaty.“ Boh je transcendentný – presahuje naše chápanie,……...
95. Keď slnko vychádza a vrhá svoje svetlo na svet, odhaľuje seba aj veci, ktoré osvetľuje. Podobne, keď Slnko spravodlivosti vychádza v čistej mysli, odhaľuje seba aj vnútorné princípy všetkého, čo Ním bolo a bude privedené k existencii. Svetlo nielen zviditeľňuje veci, ale aj ukazuje ich vlastnú podstatu. Odhaľuje seba aj veci, ktoré osvetľuje. Bez svetla sú……...
94. Plnením prikázaní sa myseľ zbavuje vášní. Duchovným rozjímaním o viditeľných veciach odvrhuje vášnivé predstavy o takýchto veciach. Poznávaním neviditeľných vecí sa zbavuje rozjímania o viditeľných veciach. Nakoniec sa aj od toho zbavuje poznaním Najsvätejšej Trojice. Duchovná cesta je postupným oslobodzovaním mysle od všetkých pripútaností, až kým nedosiahne poznanie Boha. Svätý Maxim Vyznávač predkladá štyri stupne,……...
93. Ak sú konceptuálne obrazy, ktoré neustále vyvstávajú v srdci, bez vášne, či už je telo bdelé, alebo spí, potom môžeme vedieť, že sme dosiahli najvyšší stav bez vášne. Svätý Maxim Vyznávač ponúka ďalší znak na posúdenie, či sme dosiahli bezvášnivosť. Už len to, že sme „ľahostajní k sláve aj k hanbe, bohatstvu aj k chudobe,……...
91. Už len to, že sa hmotné veci nenechajú prebúdzať k žiadnej vášni, je veľa. Ešte viac je zostať bezvášnivý, keď sa nám predstavujú takéto veci v mysli. Lebo vojna, ktorú proti nám démoni vedú prostredníctvom myšlienok, je krutejšia ako vojna, ktorú vedú prostredníctvom hmotných vecí. Svätý Maxim Vyznávač nám v tomto výroku predkladá rozlíšenie v……...
90. Tak ako fyzické oko priťahuje krása viditeľných vecí, tak očistená myseľ priťahuje poznanie vecí neviditeľných. Pod vecami neviditeľnými myslím veci nehmotné. Fyzické oko je stvorené na to, aby vnímalo svetlo a krásu materiálneho sveta. Je to jeho prirodzená funkcia a naplnenie jeho túžby. Krása nás priťahuje. To je prirodzená reakcia zdravého oka. Podobne očistená myseľ……...
89. Keď duša začne cítiť svoje vlastné zdravie, obrazy v jej snoch sú tiež pokojné a bez vášne. Pre svätých otcov, najmä pre púštnych otcov a mystikov, nie sú sny len náhodnými psychickými procesmi, ale často odrážajú vnútorný stav duše, jej čistotu alebo, naopak, jej uväznenie vo vášňach. Musíme však pridať, že nás nabádajú pristupovať k snom s veľkou……...
88. Keď počas modlitby žiadny konceptuálny obraz ničoho svetského neruší tvoju myseľ, vedz, že si v ríši bezvášnivosti. Svätý Maxim Vyznávač ponúka vynikajúci znak na rozpoznanie dosiahnutia bezvášnivosti. V tomto stave modlitba je sústredená výlučne na Boha. Myseľ neodbieha k starostiam, plánom, spomienkam, emóciám, kritike blížneho. Ak sa v nás vynárajú pochybnosti o možnosti dosiahnutia tohto stavu, mali by sme……...
87. Keď je myseľ v čistom stave, po prijatí pojmových obrazov vecí je pohnutá k duchovnému rozjímaniu o týchto veciach. Ale keď je poškvrnená lenivosťou, hoci jej pojmové obrazy môžu byť vo všeobecnosti bez vášní, tí, ktorí sa zaoberajú ľuďmi, v nej vytvárajú myšlienky, ktoré sú hanebné alebo zlé. Úsilie o očistenie mysle je nesmierne dôležité. Potvrdzuje……...
86. Myseľ, keď je úplne oslobodená od vášní, nerušene pokračuje v kontemplácii stvorených bytostí a smeruje k poznaniu Najsvätejšej Trojice. Slová svätého Maxima Vyznávača nám v tomto výroku predstavujú vyvrcholenie celého asketického snaženia a najvyšší cieľ duchovného života – poznanie samotného Boha. Je kľúčovým pre pochopenie, že oslobodenie od vášní nie je cieľom samým o sebe,……...
85. Keď sa vrabec priviazaný za nohu pokúša vyletieť, zadrží ho šnúrka a stiahne ho k zemi. Podobne, keď myseľ, ktorá ešte nedosiahla bezvášnivosť, letí k nebeskému poznaniu, vášne ju zadržiavajú a stiahnu k zemi. Uvedená metafora nám dáva pochopenie, že duchovný pokrok nie je len o intelektuálnom úsilí, ale predovšetkým o očistení srdca a duše….…...
84. Pamäť najprv vnáša do intelektu nejaké myšlienky bez vášne. Ich zotrvávaním sa prebúdza vášeň. Keď vášeň nie je vykorenená, presvedčí myseľ, aby s ňou súhlasila. Akonáhle je daný tento súhlas, skutočný hriech je spáchaný. Preto, keď svätý Pavol píše obráteným z pohanstva, vo svojej múdrosti im nariaďuje, aby najprv odstránili skutočný hriech a potom sa systematicky……...
83. „Umŕtvujte teda svoje pozemské údy: smilstvo, nečistotu, vášeň, zlú žiadostivosť a lakomstvo“ (Kol 3, 5). Zem je meno, ktoré svätý Pavol dáva vôli tela. Necudnosť je jeho slovo pre skutočné páchanie hriechu. Nečistotou označuje súhlas s hriechom. Vášňou označuje vášnivé myšlienky. Zlou žiadostivosťou myslí jednoduchý akt prijatia myšlienky a túžby. A chamtivosťou nazýva to, čo vytvára……...
82. Prvý druh strachu je vyhnaný dokonalou láskou, keď ju duša nadobudne a už sa nebojí trestu (porov. 1 Ján 4, 18). Druhý druh, ako sme už povedali, sa vždy nachádza v spojení s dokonalou láskou. O prvom druhu strachu sa hovorí v nasledujúcich dvoch veršoch: „Zlému sa vyhýba bázňou pred Pánom (Prísl 16, 6) a hrôzy pred……...
81. Strach pred Bohom je dvojakého druhu. Prvý v nás vzniká hrozbou trestu. Práve skrze takýto strach si v správnom poradí rozvíjame sebaovládanie, trpezlivosť, nádej v Boha a pokoj; a práve z pokoja pochádza láska. Druhý druh strachu je spojený s láskou a neustále vyvoláva v duši úctu, aby sa nestala ľahostajnou k Bohu kvôli dôvernému spoločenstvu svojej lásky. Bázeň Božia je nevyhnutná nielen na začiatku……...
80. „Učte sa odo mňa,“ povedal Pán, „lebo som tichý a pokorný srdcom“ (Mt 11, 29). Tichosť udržiava v duši pokojnú silu zápalu; pokora oslobodzuje myseľ od namyslenosti a sebaúcty. Svätý Maxim Vyznávač v tomto poučení zdôrazňuje dve základné čnosti, ktoré sú nevyhnutné pre vnútorný pokoj a skutočné duchovné poznanie. Slová Spasiteľa potvrdzujú, že tu nejde len o nejaké dodatočné čnosti, ale……...
79. Almužna lieči v duši podnecujúcu silu; pôst utlmuje zmyselnú túžbu; modlitba očisťuje myseľ a pripravuje ju na kontempláciu stvorených bytostí. Pán nám dal prikázania, ktoré zodpovedajú silám duše. Ako každá choroba sa lieči iným liekom, tak aj v prípade vášní potrebujeme uplatniť na každú skupinu vášní iný liek. Svätý Maxim Vyznávač vnáša svetlo pre rozpoznanie týchto liekov. ……...
78. Všetky takéto učenia sa zaoberajú buď Bohom, alebo viditeľnými a neviditeľnými vecami, alebo prozreteľnosťou a súdom, ktoré sa ich týkajú. V tomto výroku Maxim Vyznávač v podstate kategorizuje celkové ľudské poznanie na tri hlavné oblasti, ktoré sú prepletené s Božou existenciou a pôsobením. Prvá a najvyššia rovina poznania sa týka samotného Boha. Svätý Izák Sýrsky hovorí, že „poznanie Boha neprebýva v tele……...
77. Plnením prikázaní nás Pán robí bezvášnivými a dáva nám svetlo duchovného poznania skrze svoje božské učenie. Všetci svätí učitelia duchovného života zdôrazňujú, že naša duchovná cesta nie je len o intelektuálnom pochopení, ale predovšetkým o praktickom uplatňovaní Božích zákonov v našom každodennom živote. Cesta k daru bezvášnivosti vedie skrze aktívne plnenie Božích prikázaní. Nie je to abstraktná……...
76. Pokora a askéza oslobodzujú človeka od všetkého hriechu, lebo jedna vytláča vášne duše, druhá telesné. Toto naznačuje blahoslavený Dávid, keď sa modlí k Bohu: „Pozri na moju pokoru a na moje trápenie a odpusť mi všetky priestupky“ (Ž 25, 18). Svätý Maxim Vyznávač rozlišuje dva druhy vášní podľa toho, ktorú časť človeka ovplyvňujú. Prvým druhom sú vášne duše……...
75. Ten, kto nie je ľahostajný k sláve a rozkošiam, ako aj k láske k bohatstvu, ktoré vďaka nim existuje a rozmnožuje ho, nemôže odstrániť dôvody na hnev. A ten, kto ich neodstráni, nemôže dosiahnuť dokonalú lásku. Je mnoho tých, ktorí sa trápia pre ľahké upadnutie do hnevu. Pokúšajú sa prinútiť svoju vôľu k ovládnutiu tejto vášne a aj keď sa im to navonok……...