Ak si si nadobudol odpor k chvále, vyhni sa tým, ktorí sa ženú za slávou. Drž sa od nemravníkov tak, ako by si sa držal od nemravností. Vyhni sa nestriedmym tak, ako by si sa držal od nestriedmosti. Pretože keď len spomienka na spomenutých ľudí znepokojuje tvoje myšlienky, ako viac ťa znepokojí pohľad na nich a na život, ktorý……...
Nepočúvaj o hriechoch druhých ľudí. Pretože cez takéto počúvanie sú do teba vtlačené rysy takýchto hriechov. Keď pocítiš potešenie z počúvania o nejakom zle, nehnevaj sa na toho, kto to hovorí, ale na seba. Pretože počúvanie hriešnym spôsobom dáva poslovi zdanie hriešnosti. Tento krátky odstavec nám dáva dve odporúčania, ktoré je veľmi náročné naplniť. Ťažkosť nespočíva v rozoznaní nedobrej……...
Ak ti niekto hovorí neužitočné slová, nepočúvaj ho, aby si neublížil svojej duši. Nedovoľ takému človeku, aby ťa zahanbil tým, že budeš súhlasiť s jeho slovami. Nezmieruj sa s jeho slovami myšlienkou: „Ja ich vo svojom srdci neprijímam;“ nehovor si takto, pretože nie si vyšší od prvého človeka, ktorého Boh stvoril svojou rukou a ktorý bol zranený rozhovorom s hadom. Uteč……...
Je dobré a užitočné, môj brat, vyhnúť sa nevhodným vzťahom so svetskými ľuďmi a naďaleko sa vyhnúť škodám, ktoré môžu spôsobiť. Pretože hovoria o márnostiach tohto času a keď je myseľ vtiahnutá do týchto vecí, stáva sa slabou, opúšťa duchovné povinnosti, povoľuje v intenzite asketizmu; a keď svetskí ľudia odídu, je zarmútená, nakoľko nevykonala svoje modlitbové pravidlo. Toto je dôvod, prečo asketickí zápasníci……...
Moji bratia, vedzte, že keď sme prišli do monastiera, zriekli sme sa sveta a jeho pút. Prečo potom by sme mali my, ktorí sme odumreli svetu, jeho záležitostiam a starostiam, dovoliť, aby sme boli opäť stiahnutí do všetkých týchto problémov? Naším cieľom je nájsť trošku obživy a nevydávať sa potešeniam; naše ruky sú dostatočné na zabezpečenie potrieb tela s pomocou nášho……...
3. Učeníci abby Evlogiosa ponúkli nasledujúci príbeh: „Keď nás náš starec poslal do Alexandrie predať ručné práce, nariadil nám, že to nesmie trvať viac než tri dni. ,Ak tam budete viac než tri dni,‘ povedal, ,nebude to už moja zodpovednosť.‘ Spýtali sme sa ho: ,Ako to, že mnísi v mestách a dedinách, ktorí prichádzajú vo dne i v noci do styku……...
2. Keď abba Ján Krátky bol na žatve, počul brata, ako s hnevom hovorí blížnemu: „Och, ty!“ Okamžite nechal žatvu a utiekol. Pustovníci v čase žatvy opúšťali svoje cely, aby pomohli s prácami na poli. Za svoju prácu dostali mzdu v podobe pšenice alebo iných plodov zberu, čo im slúžilo ako obživa na ďalší rok. Takto boli mnísi v práci zmiešaní s ľuďmi……...
1. Brat, ktorý sa ponáhľal do mesta, požiadal o požehnanie od starca. Starec mu odpovedal: „Neponáhľaj sa do mesta, ale usiluj sa vyhnúť mestu a budeš spasený.“ Toto poučenie už zaznelo v jednej z predchádzajúcich hypotéz. Otec Pavol ho znovu pripomína kvôli dôležitosti jeho posolstva. Mních, ktorý išiel do mesta, nerobil tak z vlastnej vôle. Zrejme tam bol poslaný predstaveným,……...
Svätý Anton veľmi rád trávil čas na svojej hore. Raz naňho tlačili tí, ktorí to potrebovali. Na naliehanie guvernéra oblasti nakoniec zišiel do mesta, povedal niekoľko slov o spáse a ako by sme mali konať. Potom sa náhlil s návratom na svoju horu. Guvernér však naliehal, aby odložil svoj návrat. „Ja nemôžem tráviť čas tu v meste,“ povedal svätý……...
Diakon, ktorý žil v oblasti Nursie, išiel k Florentiovi, asketikovi a Božiemu mužovi, ktorý žil ako pustovník, aby sa zveril do jeho modlitieb. Keď stál pred jeho celou, zbadal nespočetný počet hadov, ktoré pokrývali takmer celý priestor. Zasiahnutý panikou z tohto pohľadu, vykríkol: „Boží služobník, modli sa!“ Počasie v ten deň bolo veľmi dobré. Keď Florentius vyšiel zo svojej cely a videl tú……...
Že ten, kto chce byť spasený, musí sa vyhýbať stretnutiam s nedbanlivými ľuďmi a nepokojom; a že odcudzenie sa od svetských záležitostí je pre neho nevyhnutné. A. Palladios prefektovi Laususovi Vyhni sa, ako je to len možné, spolčovaniu s ľuďmi, ktorí ti v ničom nie sú nápomocní, a ktorí sa nevhodne zdobia (nehovoriac o mníchoch, ktorí sú svojím správaním na nerozoznanie……...
Brat sa spýtal starca: „Otče, musím hľadať radu od starcov pre všetky pokušenia, ktoré sa zakorenili v mojom srdci?“ „Nie je nevyhnutné,“ odpovedal starec, „aby sa človek pýtal na všetky pokušenia, ktoré sa odohrajú v srdci, pretože mnohé pominú. Napríklad človek môže byť potupený druhými, a predsa môže potupu ignorovať a nezaoberať sa týmito ľuďmi; ak však jeden z tých,……...
6. Mních sa spýtal starca: „Otče, ak sa ma zmocní nejaká obava a nemôžem nájsť nikoho, komu by som sa mohol zdôveriť s týmto trápením, čo by som mal vtedy robiť?“ Starec odpovedal: „Verím, že Boh pošle svoju milosť, aby ti pomohol, ak ho budeš vrúcne prosiť. Poviem ti príbeh. Bol raz jeden asketický zápasník v skíte….…...
5. Mních, ktorý bojoval s nečistými myšlienkami, išiel k starcovi a prosil ho, aby sa za neho modlil. Starec súhlasil a po sedem dní prosil za úbohého mnícha. Na siedmy deň sa ho spýtal: „Brat, ako ide ten zápas?“ „Veľmi zle,“ odpovedal mních. „Nezakúsil som žiadnu úľavu.“ Akonáhle to starec počul, udivil sa a požiadal Boha, aby mu……...
4. Jeden mních bol znepokojovaný pokušením smilstva. Išiel preto k veľkému a preslávenému starcovi a potom, čo mu vyznal svoje myšlienky, poprosil ho, aby sa za neho modlil. Keď sa vrátil do svojej cely, bol znovu pokúšaný. A tak znovu išiel k starcovi, vyznal sa mu druhýkrát a znovu ho prosil o modlitby. Starec súhlasil a začal prosiť Boha ešte s väčšou horlivosťou. Medzi inými slovami,……...
3. Raz nejaký mních navštívil abbu Poimena a povedal mu: „Otče, čo mám robiť? Som veľmi znepokojovaný myšlienkami smilstva. Išiel som k abbovi Ibistionovi, ktorý povedal: ,Nesmieš dovoliť týmto perverzným myšlienkam ani na chvíľu zotrvať vo svojej duši.‘“ Abba Poimen povedal: „Skutky abby Ibistiona sú ako skutky anjelov v nebesiach, a preto zabúda na to, že ty i ja……...
2. Raz jeden brat, ktorý padol do veľkého hriechu, prišiel k abbovi Lótovi. Bol posadnutý úzkosťou a nepokojom a neustále vchádzal a vychádzal bez toho, aby si mohol sadnúť. Keď starec videl jeho úzkosť, povedal mu: „Čo je s tebou, brat?“ „Spáchal som veľký hriech a nie som schopný ho vyznať,“ odpovedal brat. „Vyznaj ho,“ odpovedal starec,……...
1. Abba Poimen povedal: „Nikdy nezver svoje svedomie tomu, o ktorom nebolo tvoje srdce informované milosťou.“ Poučenie varuje pred ľahkovážnosťou pri voľbe, komu otvoríme svoje srdce. Svätí otcovia často pripomínajú, že „šedivá brada“ alebo veľká vzdelanosť alebo charizmatické konanie ešte nie je potvrdením duchovnej zrelosti človeka. Pri hľadaní duchovného otca nám pri rozlišovaní majú pomôcť iné znaky….…...
Brat sa spýtal starca: a) „Povedz mi, otče, koho sa mám spýtať vo veci mojich myšlienok? A ak je to nevyhnutné, mal by som sa tiež spýtať iného spovedníka o tých istých myšlienkach?“ V tejto hypotéze sa nám ponúka úryvok z listov dvoch veľkých starcov šiesteho storočia Barsanufiosa a Jána. Ide o rozsiahle dielo, ktorého obsahom je osemstopäťdesiat odpovedí týchto starcov……...
Keď sme raz navštevovali svätých otcov, ktorí žili v Sketis, išli sme tiež k abbovi Mojžišovi, mužovi vznešenom v čnosti a múdrym v Božích veciach. Keď sme prišli do jeho cely a po istých duchovne užitočných diskusiách, spýtali sme sa ho tiež na vyznanie myšlienok – ako sa to má vykonať. „Veľa bratov,“ povedali sme, „kvôli zahanbeniu a z nesprávneho chápania zbožnosti, nevyznávajú svoje……...
Ak prosíš starca, aby ti poradil vo veci tvojich myšlienok, mal by si hovoriť otvorene a slobodne vyznať svoje myšlienky, ak si si istý, že mu môžeš veriť, že tvoje vyznanie zachová v tajnosti. Ak sa stane, že nejakí bratia ti hovoria o myšlienkach, voči ktorým aj ty bojuješ, odmietni ich počúvať, aby tieto myšlienky nevzbudili v tebe zápas. Pri……...
Môj brat, buď pozorný, keď ti niekto chce vyznať svoje myšlienky, aby si nebol nimi znepokojený počas času tohto vyznania. Ak je tvoje oko mysle trošku oslabené, potom budeš ako kapitán, ktorý čelí veľkej búrke. Preto akonáhle vypočuješ základné veci toho, čo ti je vyznané, mal by si z toho vyvodiť ostatné a potom prejsť k úteche znepokojeného človeka, sformovanej……...
2. Starec nám povedal o mníchovi, ktorý raz upadol do vážneho hriechu. Jeho svedomie ho napomenulo, a tak sa kajal. Išiel sa vyznať starcovi. Kvôli zahanbeniu však nezmienil svoj skutok, ale iba pokušenie k skutku. Toto povedal starcovi: „Otče, bol som trápený touto myšlienkou. Je pre mňa spása?“ Duchovný otec, ktorý počúval jeho vyznanie, však nebol ešte skúsený a chýbalo……...
Hypotéza 21 Že musíme vyznať svoje myšlienky tým z otcov, ktorí sú schopní rozlišovania a nezverovať ich len tak hocikomu; ako sa máme spovedať a čo sa máme pýtať našich spovedníkov; akú vieru máme vkladať do rád otcov; a ako by sme mali prostredníctvom tejto viery spolupracovať s našimi spovedníkmi na dosiahnutí dobra. A. Z Gerontikona 1….…...
3. Iný brat bol tiež napadnutý útokom pokušenia smilstva. Bolo to uprostred noci, ale napriek tomu vstal a išiel k starcovi a vyznal mu svoje myšlienky. Starec ho upokojil duchovnými slovami, a tak sa brat vrátil späť do svojej cely. Ale zápas znovu začal. Mních bez dlhého rozmýšľania znovu utekal k starcovi a keď sa mu dostalo útechy, vrátil sa opäť do cely….…...