15. Nech je tvojím otcom ten, kto je schopný a ochotný namáhať sa s tebou, ako zhodiť ťarchu tvojich hriechov; matkou – pokora, ktorá ťa dokáže obmyť od poškvrny; a bratom – spolupracovník a stúpenec po tvojom boku v tvojich námahách smerujúcich nahor. Získaj nerozlučnú spoločníčku – pamätanie na smrť. Tvojimi milovanými dietkami nech sú povzdychy srdca; sluhom……...
14. Od našich blízkych alebo od miest neodchádzame pre nenávisť k nim (Bože uchovaj!), ale utekáme pred škodou, ktorú by sme od nich mohli utrpieť. Ako vo všetkých dobrých počinoch, tak aj v tomto je nám učiteľom sám Kristus, lebo vidíme, ako aj on mnohokrát zanechal svoju rodinu podľa tela a keď ktosi riekol: „Vonku ťa hľadá……...
13. Vyhnancom je ten, kto vždy umom prebýva ako človek cudzej reči medzi ľuďmi iného jazyka. Žiť život cudzinca Svätý Ján Klimak poukazuje na duchovnú zákonitosť, ktorá nám pomáha rozpoznať, či náš exil je skutočný, alebo len ilúziou. Mnohí, ktorých sprevádzam v ich duchovnom živote, zdieľali skúsenosť, ktorá túto zákonitosť objasňuje. Aj keď každý z nich mal trochu……...
12. Je lepšie zarmútiť rodičov, ako Pána, pretože On nás stvoril i spasil, ale títo často zničili životy svojich milovaných a podrobili ich večným mukám. Bolestivé rozhodnutie Bolestivou stránkou exilu je určitá strata tých, ktorých prirodzene milujeme, ale predstavujú vážnu prekážku na našej ceste k spáse. Svätý Ján Klimak poukazuje na prípad, kedy je táto bolesť najintenzívnejšia,……...
11. Ak sme žili rok alebo niekoľko rokov v ústraní od svojej rodiny a získali sme trochu zbožnosti, pokánia či zdržanlivosti, vtedy prichádzajú márnivé myšlienky a nabádajú nás opäť odísť domov, hovoriac, že je to pre povznesenie a príklad pre mnohých, ktorí predtým videli naše nezákonné skutky; a ak máme dar slova a dostalo sa nám čo-to duchovného……...
10. Buď obozretný na prefíkanosť a lesť neviditeľných nepriateľov – oni nám radia neodchádzať od ľudí vo svete, snažiac sa nás presvedčiť, že dostaneme veľkú odmenu, ak budeme vidieť ženy a predsa ostaneme zdržanliví. No, nesmieme sa im v tom upokoriť, ale vzdorovať ich vnuknutiam. Pamätať na svoju slabosť Je dobré pripomenúť si víziu svätého Antona……...
9. Utekaj od miest, ktoré ti ponúkajú príležitosť ku pádu, ako by si utekal od biča, lebo ak nevidíme zakázané ovocie, tak po ňom ani tak silno netúžime. Zbabelý útek Hrdinské konanie sa považuje za dobrý príklad a povzbudenie pre druhých. Zbabelosť je považovaná za slabosť. Toto platí pre mnohé životné situácie. V duchovnom živote však platí iný……...
8. Eva bola z raja nedobrovoľne vyhnaná, ale mních dobrovoľne opúšťa svoju vlasť, lebo ona by mohla znova zatúžiť ochutnať zo stromu neposlušnosti, a mních by sa isto vystavil častým ťažkostiam od svojich príbuzných podľa tela. Dobrovoľný exil Svätí otcovia často poukazujú na vyhnanie prarodičov z raja. Hriech spôsobil stratu domova a život vo vyhnanstve. Mních podniká opačnú cestu. Dobrovoľne……...
7. Ak si odišiel zo sveta, nedotýkaj sa ho viac, lebo vášne netúžia po ničom inom, len aby sa vrátili. Exil je trvalou záležitosťou Zo závislosti sa nedá vyliečiť. Toto hovoria odborníci na liečbu ako aj tí, ktorí podstúpili program na oslobodenie zo svojej závislosti. Bývalý alkoholik takto o sebe nikdy nepovie, že je vyliečený, ale že……...
6. Odpútanosť je dobrá vec, jej matkou je únik zo sveta. Ten, kto putuje od všetkého kvôli Pánovi, nemal by mať žiadneho spojenia so svetom, aby sa neukázalo, že putuje, aby uspokojil svoje vášne. Túžba po Bohu je podmienkou exilu Svätý Ján Klimak postupne odhaľuje rôzne okolnosti, ktoré môžu náš odchod do exilu ohroziť. Nadšenie zo……...
5. Keď ideš putovať, vyvaruj sa démonov prázdneho potulovania sa a zmyselnosti, lebo putovanie im dáva príležitosť pokúšať nás. Zotrvávanie na jednom mieste Podnetom k tomuto odseku mohlo byť správanie niektorých mníchov, ktorí často prechádzali z jedného monastiera do druhého alebo mali vo zvyku priam neustále navštevovať svojich spolubratov, ktorí žili v samote pustovní. Takéto správanie bolo považované za……...
4. Náhliac sa k životu osamelosti či vyhnanstva, nečakaj na duše milujúce svet, lebo zlodej prichádza neočakávane. Mnohí, ktorí sa snažili, aby spolu so sebou zachránili neopatrných a lenivých, zahynuli sami spolu s nimi, lebo oheň ich horlivosti po čase vyhasol. Keď zacítiš plameň, bež, lebo nevieš, kedy vyhasne a zanechá ťa v tme. Nie všetci majú……...
3. Ak si proroka neuctia vo svojej vlasti[1], ako riekol Pán, tak si musíme dať pozor, aby únik zo sveta nebol pre nás dôvodom k márnej sláve. Lebo únik zo sveta je odlúčením sa od všetkého s úmyslom, aby sa myseľ stala neodlučiteľnou od Boha. Exil miluje a koná neustály plač. Exilom je únik pred každou naviazanosťou……...
2. V počiatkoch je bežné, že sťaby božským plameňom, sú silno a dlho pálení tí, čo milujú Pána, myšlienkami odlúčenia od svojich vlastných, ktoré učinili v túžbe za ťažkosťami a chudobou, ku ktorým sú nasmerovaní milovníci takého dobra. Akokoľvek je tento zápas dobrým a chvályhodným, predsa si zasluhuje veľké zváženie; lebo nie každý exil privedený do krajnosti……...
Svätý Ján Klimak po definovaní významu exilu, ponúka jeho najhlavnejšie znaky. Ako prvý uvádza skromné spôsoby. Jednoduchosť života otvára dušu pre prijatie poznania zhora. Spasiteľ naznačuje niečo z charakteru tohto poznania, keď hovorí: „Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva“ (Mt 18, 3). Svätý Izák Sýrsky vo svojej štvrtej homílii ponúka……...
1. Vyhnanstvo znamená, že vo vlastnej domovine navždy opustíme všetko, čo nám bráni dosiahnuť cieľ zbožnosti. Vyhnanstvo znamená skromné spôsoby, múdrosť, ktorá zostáva neznáma, obozretnosť, ktorú väčšina ako takú nepozná, skrytý život, neviditeľný úmysel, skryté rozjímanie, túžbu po ponížení, túžbu po ťažkostiach, neustále odhodlanie milovať Boha, hojnosť lásky, zrieknutie sa márnej slávy, hĺbku ticha. Definícia exilu ……...
Svätý Gregor Nysský hovorí: „Ak chudoba je v protiklade k bohatstvu, treba analogicky učiť aj dvojitú chudobu, jednu zavrhnúť a druhú považovať za blahoslavenú. Ak je človek chudobný v zdržanlivosti, vo vzácnom majetku spravodlivosti, v múdrosti alebo obozretnosti; je nanajvýš úbohý, pretože je chudobný vo veciach skutočnej hodnoty. Na druhej strane, ak je človek dobrovoľne chudobný……...
V súvislosti s prvým blahoslavenstvom si je potrebné všimnúť, že náš Pán v akoby pozabudol na tie veci, ktoré sú najčastejšie spojené s našou nábožnosťou. Nepovedal blahoslaví tí, ktorí sa modlia, dávajú almužny, postia sa… ani tí, ktorí často chodia na liturgiu, čítajú Sväté písmo a duchovné knihy… Nie je to preto, že by tieto aktivity zavrhoval. Hodnota všetkých týchto diel však……...
Je nesmierne dôležité, aby sme správne pochopili, čo Kristus myslel pod „chudobou ducha“. Len tak môžeme dobre a správne vstúpiť na cestu duchovného života. S pochopením nám môže pomôcť svätý Ignác Brjančaninov so svojim vysvetlením: „Čo je prvou emóciou alebo porozumením, ktoré sa objaví v duši, keď dodržiavame Kristove prikázania? Chudoba ducha. Keď kresťan skutočne zatúži po naplnení vnútorných i vonkajších……...
Gréčtina má dve slová pre chudobného. Prvým je penés, ktoré vykresľuje človeka, ktorý sa namáha pokryť svoje potreby prácou svojich rúk. Nemá nič nadbytočné, v očiach sveta je veľmi chudobným, ale predsa nie je v úplne zúfalej situácií. Druhým slovom je ptóchoi, ktoré vyjadruje absolútnu chudobu. Chudoba, ktorá drví človeka do takej miery, že je na kolenách, neschopný akejkoľvek……...
Prvé blahoslavenstvo predstavuje prvý krok v duchovnom živote. Azda je lepšie povedať základ, bez ktorého nie je možný žiaden skutočný duchovný rast. Preto je potrebné dobre pochopiť, čo Spasiteľ myslí pod slovami „chudobní v duchu“. Svätý Ján Zlatoústy vysvetľuje, že ide o človeka, ktorý je pokorný a skrúšený v mysli. Je to stav voľby, pretože mnohí sa nestali pokornými dobrovoľne, ale……...
Svätý Gregor Nysský hovorí: Najprv je treba zvážiť, čo je vlastne blaženosť. Blahoslavenstvo je podľa môjho názoru vlastníctvom všetkých dobrých vecí, v ktorých nechýba nič, čo môže chcieť dobrá túžba. Možno nám bude význam blaženosti jasnejší, ak ho porovnáme s jeho opakom. Opakom blaženosti je teraz bieda. Bieda znamená byť nedobrovoľne sužovaný bolestivým utrpením. Stav jedného……...
V blahoslavenstvách nám Ježiš Kristus ponúka konkrétnu cestu k naplneniu prikázania: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec“ (Mt 5, 48). Blahoslavenstvá pozývajú úbohých smrteľníkov, aby sa stalo ako Boh – tu a teraz v tomto svete. Svätý Atanáz ako aj svätý Irenej hovoria, že Slovo sa stalo telom, aby sa človek mohol stať ako Boh. Človek nemôže……...
Ak niekto sa nádeja na skok k okamžitej svätosti, tak žije v ilúzií, ktorá sa nikdy nenaplní. Toto je dôvod prečo učitelia duchovného života upozorňujú tých, ktorí sú na začiatku cesty, že v duchovnom živote jestvuje určitá postupnosť. Toho, kto nerešpektuje túto postupnosť, svätý Izák Sýrsky varuje, že na seba privoláva Boží hnev. Z duchovnej skúsenosti stoviek svätých vzniklo niekoľko……...
Svätý Remigius hovorí: „Kedykoľvek čítame, že Pán otvoril ústa, treba dávať dobrý pozor, lebo budú nasledovať vysoké veci.“ V evanjeliu je toto upozornenie vložené do opisu jeho konanie: sadol si, otvoril ústa a učil ich. Prvotnými adresátmi evanjelia svätého Matúša boli poslucháči zo židovstva, ktorí dobre rozumeli významu týchto slov. Keď židovský rabín učil, vždy pri tom sedel….…...